Spoznávame Poľsko: Čo v sebe skrýva pohorie Karpát?

Tlačové správy 9. decembra 2021 Krajiny 0 Comment

Tiché dedinky ležiace ďaleko od zhonu sú túžbou nejedného obyvateľa veľkomesta. V Poľsku je veľa oblastí, ktoré majú stále zreteľné stopy dávnych kultúr. Starostlivo zachované pamiatky a skanzeny môžu návštevníkov kedykoľvek preniesť do atmosféry vzdialených storočí. Ľudové kroje, hudba, tance a povesti sú niečím, čo sa rokmi stalo lákadlom, hoci kedysi to bola jednoducho každodennosť. To je práve dôvod, prečo tradičná kultúra a oblasti, kde sa stretávajú kultúry, fascinujú moderných ľudí a oblasti nedotknuté mestským životom priťahujú turistov z celej krajiny a nielen ich. Ak hľadáte miesto, ktoré nielen poteší Vaše oči nádhernými výhľadmi, ale poskytne aj množstvo zaujímavostí z minulosti, určite navštívte pohorie Karpát a presvedčte sa, ako vyzeral život ľudí za starých čias.

Táto oblasť je položená medzi riekami San a Dunajec a navyše je pretnutá riekami Wisłokom a Białou. Obyvateľstvo žijúce v týchto regiónoch pochádza z Poľska a vždy používalo poľský jazyk. Samotné pomenovanie Pogórzania dostali podľa oblastí obývaných touto komunitou, teda podhorských oblastí Pogórza, ktoré tvoria: ciężkowické, jasielské, dynowské, bukowské a strzyżovské. Obyvatelia mali vo svojej histórii určité rozdiely, napr. v otázkach oblečenia či tradičného zariadenia interiéru, preto sa delili na východných a západných. Hranica medzi týmito dvoma oblasťami vedie zhruba pozdĺž rieky Wisłok a je blízko starej hranice medzi Poľskom a Kyjevskou Rusou. Napriek takémuto rozdeleniu spoločne vyznávali rímskokatolícke vierovyznanie, ktoré komunitu spojilo, tá medzi sebou pomerne bezproblémovo nažívala. Plodom kultivovania obradov sú dodnes zachované drevené kostolíky, ako je Nanebovzatie Panny Márie a sv. Michala Archanjela v Haczove alebo Všetkých svätých v Bliznom – vznikli okolo 15. storočia. Objekty z týchto oblastí sú považované za bohaté miesto drevenej sakrálnej architektúry v Poľsku.

Pogórzania zo starých čias

Veľmi priaznivo sa vyvíjala ich hospodárska činnosť – dedinčania sa zamestnávali tkáčstvom a roľníctvom. Vyplývalo to z priaznivých klimatických podmienok v tejto oblasti. Mierne podnebie a úrodná pôda im poskytli príležitosť svoje rodiny uživiť a udržiavať. Pestoval sa jačmeň, ovos, pšenica a žito. Strava Pogórzanov bola založená najmä na vlastnoručne vyrobených surovinách a v domácnostiach dominovali zemiaky, kapusta a hrach. Zo živočíšnych produktov zohrávali v kuchyni najvýznamnejšiu úlohu mliečne výrobky. Najčastejšie to bolo mlieko kravské a kyslé mlieko a výrobky z neho – srvátka a cmar.

Dlhý čas tradičným zamestnaním Pogórzanov bolo hrnčiarstvo. Spod ich rúk vychádzalo nespočetné množstvo džbánkov, misiek, váz a hlinených hračiek pre deti, ktorých štylizované verzie možno dodnes nájsť na odpustoch a v provizórnych krámikoch. Napriek všetkým pokusom sa dodnes nepodarilo obnoviť skutočnú silu hrnčiarstva, ktorou boli tieto regióny v povojnovom období známe. Nepodarilo sa zachrániť ani riad vytvorený tiež v minulosti. Len malé zbierky možno vidieť v Múzeu ľudového staviteľstva v Sanoku.

Táto oblasť je tiež nerozlučne spájaná so zrodom a dejinami ropného priemyslu. Práve tu, v obci Bóbrka v regióne Jasla, vznikla prvá ropná baňa a v roku 1854 Ignacy Łukasiewicz a Tytus Trzecieski zmenili beh svetovej ekonomiky. Ropná trasa vedie cez skanzeny a múzeá, v ktorých sú umiestnené a organizované výstavy venované dejinám ropného priemyslu. Na niektorých miestach možno vidieť aj zachované zariadenia na ťažbu ropy. Všetky tieto artefakty z minulosti sú veľkou tak turistickou, ako aj náučnou hodnotou územia Pogórza.

Koľko zostalo zo starých rituálov?

Životný cyklus obyvateľov Pogórza určovali ročné obdobia, ako aj to, akým spôsobom mohli obhospodarovať svoju pôdu a využívať jej úrodu. Ich každodennosť formovali aj cirkevné obrady, ktoré s presvedčením kultivovali. Okrem veľkonočných sviatkov a Vianoc venovali veľkú pozornosť dožinkám a Svätojánskej noci.

Svätojánska noc sa oslavovala veľmi parádne. Rozšíreným obyčajom v tom čase bolo páliť oheň a vykonávať špeciálne rituály, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu a varovať pred negatívnymi silami. Dodnes sa táto júnová noc kultivuje, no v podstatne inej podobe ako pred rokmi. Svätojánsky obrad je každý rok výbornou zámienkou na rozprávanie o tradícii a ľudovej kultúre, ktorá je v týchto oblastiach taká dôležitá a pestrá.

Do Pogórza priťahujú aj miestne pramene so „zázračnou“ vodou. Miesta ústia boli oddávna považované za miesta náboženského zjavenia. Medzi miestnymi panovalo presvedčenie o neobyčajnej sile takejto vody a o tom, že je pod ochranou svätého patróna. Pri „zázračnom“ prameni sa často stavala kaplnka či malý oltár. Napriek plynutiu rokov sú pramene stále navštevované turistami a veriacimi. Jedným z takýchto miest je Sanktuárium Panny Márie Starowejskej v Starej Wsi neďaleko Brzozova, ako aj objekty súvisiace so sv. Janom z Dukly a Góra Liwocz. Práve sem chodia ľudia s vlastnými fľašami naberať a ochutnávať vodu zo „zázračného“ prameňa.

Takto znie a vyzerá Pogórze

Hudba Pogórzanov je založená najmä na sláčikových nástrojoch, kraľujú husle, viola, basa a dychové nástroje. Celok väčšinou dopĺňa zvuk akordeónu, klarinetu či saxofónu a tradičné kapely majú vo svojej zostave tiež cimbal. Slávnostný kroj obyvateľov Pogórza spájal v sebe črty goralského a malopoľského kroja. Melódie a k nim predvedené tance sú priam živelné a ich tempo je variabilné. Pogórzania tancovali také tance, ako sú okółka, zachodni, krzyżak, polka-mazurka, sztajerek, trzęsionka a rôzne druhy valčíkov. Čo sa týka jazyka a dialektu, celé Pogórze je oblasťou dosť rozmanitou. Napriek tomu, že uplynuli roky, mnoho archaických zvukov sa však zachovalo.

Pogórze pozýva na výlet

Nie je možné opísať všetky miesta a zaujímavosti súvisiace s touto oblasťou, no určite tak jej pestrá minulosť, ako aj druhy dostupných atrakcií Pogórza sú veľmi bohaté. Nájde sa v nich nielen fanúšik folklóru či pešej turistiky, ale aj objaviteľ historických kuriozít.

Zoznam turistických miest, ktoré zhromažďujú informácie o kultúre a cestovnom ruchu Pogórza:

Múzeum ľudového staviteľstva v Sanoku,
Regionálne múzeum v Jaśle,
Zagroda Pogórzańska (pobočka Oblastného múzea v Rzeszove),
Etnografická záhrada v Rogoch,
Múzeum korczynskej zeme v Korczyne,
Etnocentrum krosnianskej zeme v Krosne,
Regionálne múzeum Adama Fastnachta v Brzozove,
Samosprávne múzeum strzyżovskej zeme Zygmunta Leśniaka v Strzyżove,
Múzeum Tovarišstva Ježišovho provincie južného Poľska v Starej Wsi,
Múzeum ropného priemyslu a plynárenstva I. Łukasiewicza v Bobrke,
Pamätná izba v Gminnej verejnej knižnici v Czudcu a Szufnarowej,
Roľnícka budova Golcówka vo Wysokej Strzyżovskej,
Regionálne múzeum Gajówka v Połomi,
Spoločenské múzeum gminy Niebylec v Konieczkowej,
Galéria vidieckeho príbytku v Gogołove,
Ekomúzeum v gmine Frysztak,
Kaštieľska oficína z 16. storočia vo Wiśniowej.

Článok vznikol v rámci projektu EtnoCarpathia, spolufinancovaného z prostriedkov Programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Poľsko – Slovensko 2014 – 2020 a Národným inštitútom slobody – Centrum rozvoja občianskej spoločnosti z prostriedkov Programu rozvoja občianskych organizácií na roky 2018 – 2030.