Miesta, kde na Slovensku stáli šibenice, môžu prekvapiť
Možno že sme sa v minulosti niekedy pozastavovali nad tým, že niekde popravoval kat, alebo sa mučili väzni v mučiarňach. Ťažké je si predstaviť, kde stáli a ako vyzerali dobové šibenice. Pri prehliadke niektorých hradov je to občas len prehliadka. Animácia. Reálne sa na danom mieste nemuselo odohrávať nič podobné. Lenže to skutočné mučenie a popravovanie sa v skutočnosti odohrávalo na mnohých miestach súčasného Slovenska. Na námestiach, pred radnicami, alebo pred hradnými bránami na výstrahu všetkým, ktorí by prichádzali do mesta a chceli by páchať zločin. Kniha Miesta zločinu a tragédií nám aktuálne otvára pomerne poriadne oči do korán. Na niektoré námestia sa už nedá pozerať rovnakými očami.
Kniha v predaji na: bux.sk | martinus.sk | PantaRhei
Od konca stredoveku po nedávnu súčasnosť
Je zvláštne čítať o miestach, ktoré naozaj slúžili na popravovanie previnilcov. Kde nestačilo odťatie rúk, alebo iné telesné tresty, tam bolo trestom aj niečo vážnejšie. Dokonca poznáme prípady nepoučiteľných recidivistov, ktorí si prešli trýznením, mučením a následne popravou. Ako tomu bolo a kto bol tým nešťastným, čo skončil bez hlavy, alebo obesený, sa venuje kniha podrobnejšie. Pre nás je zaujímavé sledovať mapovanie toho, kde všade stáli šibenice. Kde všade to ľudia poznali ako „miesto, kde bola šibenica“. Ako je možné, že ich kniha objavila niekoľko desiatok?
Je to preto, že hoci právo meča, teda právo mať vlastného kata, mohli mať len kráľovské mestá, tie mohli kata prenajímať iným súdom na miestach, kde kata nemali. Ak sa teda niekde vybudovala šibenica len preto, aby tam v roku 1701 popravili nevyliečiteľného vraha, mohla zostať ako miestom, kde sa popravovalo, kde bola táto šibenica a týmto miestom mohla zostať aj v roku 2024 ako „šibenica“. Niekde sa takéto miesto mohlo volať šibenicou len preto, že šlo o legendu, alebo miestnu povesť. V každom prípade ak existuje výskum a záznam, je zaujímavé sledovať aj skutočné náleziská. Tak ako je nálezisko vo Veličnej na šibeničnom vrchu, alebo nálezisko v Holíči. Tunel Šibenik pri Levoči sa nevolá Šibenikom len tak pre nič za nič. Aj na miestnom vrchu sa popravovalo a zaujímavý pohľad od histórie mnohých našich miest. šokujúce, hoci vlastne nejde o objav Ameriky, je zopakovanie, že sa u nás popravovalo až do roku 1989.
Šibenice priamo na námestí
Popraviská a šibenice sme mali v mnohých slovenských mestách priamo na očiach. Tak aby každý videl popravu. V Banskej Bystrici to nebolo síce úplne na námestí, ale popravovalo sa tak, že odsúdený mal niekoľko zastavení a trasu, ktorú musel absolvovať a tá mala dosť divákov. V Prešporku sa popravovalo na Hurbanovom námestí, aj na Hlavnom námestí. Neskôr dokonca pred vstupnými bránami do mesta. popravovalo sa aj v Šamoríne. Kniha Miesta zločinu a tragédií (v predaji bux.sk | martinus.sk | PantaRhei) však upozorňuje na výrazné udalosti čo sa týka popráv aj priamo v meste Krupina, či udalosti známe z Rimavskej Soboty. V Kremnici sa napríklad previnilci vešali priamo nad vstupnou bránou, čo bolo odstrašujúce pre každého, čo by zvažoval, že prichádza kradnúť, či zabíjať. Kniha určite neobyčajná a dôležitá pre spoznávanie vlastnej histórie o ktorej sa nehovorí…
