Gastroslužby bojujú o prežitie: radšej obmedzený režim, ako zatváranie

Pandémia zasiahla cestovný ruch takou silnou ranou, akú si nedokázali predstaviť žiadne prognózy. No už samotné riešenia a nariadenia sa javia v mnohých prípadoch za nešťastné a nič neriešiace. Dvojaké metre, nezmyselné obmedzenia, prípadne zatváranie gastroprevádzok je niečo, čo je ľahké od stola, ale veľmi ťažké priamo na mieste. Zatváranie prevádzok je horšie, ako obmedzený režim, pri ktorom môžu byť prevádzky aspoň otvorené a byť k dispozícií, hoci len obmedzenému počtu zákazníkov.

Naskladniť tovar, potraviny, mäso a zeleninu je dnes nemožné. Naskladnené suroviny hnijú, podliehajú skaze, prípadne ich nedostupnosť celkom mení ponuku. Zákazník ju tak vníma ako nedostatočnú a to ďalej poškodzuje prevádzky. Len toto sú naše vlastné sledovania a nie je nutné chodiť ďaleko.

Gastrosektor a cestovný ruch svieti na červeno, či vystavuje srdcia

Niektoré gastroprevádzky sa na protest proti neriešeniu situácie a stability v tomto segmente vysvietili na červeno. Iné prevádzky aspoň vystavili srdce, ak pri zatvorení nepoužívajú vôbec červené svetlo. Už zvyšovať samotné náklady je ako otvárať ťažko hojacu sa ranu. Je jasné, že ešte niekoľko zmien v nariadeniach nedovolí rany zaceliť. Formy protestov sú rôzne. Jednou z nich je vystavenie srdiečka.

Prevádzkou, ktorá sa netají tiež názorom, že je lepšie obmedzený režim, než úplné zatvorenie, je penzión Moment v Batizovciach. Samozrejme, že najideálnejším by bol plne otvorený režim. Pri hľadaní reštauračných služieb v obce Batizovce sa často ako jedna z prvých možností vo vyhľadávačoch objavuje miestny Gašperov mlyn so zážitkovou večerou, alebo Penzión Moment, v ktorom vznikla fotografia v článku. Oba podniky v obci ponúknu gastrozážitky a oba sa pasujú s aktuálnymi obmedzeniami, ako zvyšok Slovenska.

Je nepochybné, že je len na nás ostatných, aby podobné podniky prečkali aktuálnu dobu a vydržali do upokojenia situácie. Budú nás potrebovať. Je nepochybné, že tá najväčšia pomoc gastrosektoru a ubytovacím zariadeniam nakoniec bude musieť prísť nie od štátu, ale od ľudí samotných. Práve taká pomoc sa javí istejšia, než iné jej druhy. Slovenské miesta čakajú na objavovanie a zaplnenie turistami, či ľuďmi z okolia. Samotné podniky čakajú na tie správne rozhodnutia vo vláde a na kompetentných úradoch. Nátlak gastrosektora na riešenie tohto zásadného a prehliadaného problému, kedy sa nepozerá na vážne dôsledky, je však priveľký a nedá sa prepočuť.